...ak na úvod dovolíte, niektorých z vás predbehnem a na otázku, ktorá Vám možno pri pohľade na moju fotku práve skrsla v hlave („...hmmm, nie je tento chlapík... z telky, vtedy dávno...?), rýchlo odpoviem :) Áno, som to ja, Juraj Lím, meno moje, niekdajší moderátor Slovenskej televízie, dnes RTVS. Takmer 10 rokov, či presnejšie celé deväťdesiate roky som bol tak povediac, častým hosťom u vás doma obývačke. Pamätáte sa? Spomínate si? CRN – CRN alebo Volali – Nevolali? Štúdio KONTAKT? Pár faktov: každú stredu i vo štvrtok na STV 1, v rokoch 1991 - 2000. Rovných 10 vysielacích sezón. Vyše 600 odvysielaných živých prenosov... Apropos, ak som Vám svojim moderovaním pokazil detstvo, odpusťte!
Časy keď som si naivne myslel, že sa budem až do „truhly“ živiť moderovaním, herectvom a vôbec, múzou ako-takou, sú nenávratne preč. Vytriezvenie prišlo s dobou a ja som, popri svojich pretrvávajúcich "umeleckých" ambíciach, bol nutený myslieť i na zadné dvierka. Dnes už len z povzdiali sledujem bývalých kolegov, ktorí svojou neznalosťou umenia tzv. „včasného odchodu“, skončili bez úcty a slávy na smetisku dejín, alebo tých šťastnejších, ktorí viac či menej úspešne udržujú svoju kariéru v otáčkach.
Rozhodol som sa preto, po odslúžených 17-tich rokoch v slovenskom show-bize, pre pomerne radikálnu zmenu. Zmyslel som si, že práve ja budem „blahoslavený, duchom bohatý“, ktorý snáď vidí za roh. Rozhodol som sa tak, ako niekoľko mojich predchodcov - kolegov z „brandže“, že skúsim zúročiť nadobudnuté vedomosti z reklamy a marketingu, možno i nejaký ten talent a empatiu. To všetko v kombinácii s vlastnou intuíciou i odvahou a len miernym tušákom o písaných/nepísaných zákonoch novej oblasti.
Rozhodol som sa teda pre vlastný podnik. Môj, podľa mňa, v mojom štýle, na mojom. Splnenie mojich starých snov na strane jednej a nové ambície, obavy, strach a najmä úvery, na strane druhej. Týmto rozhodnutím som zároveň nechtiac rozšíril rady pôvodných slovenských hercov, či iných lokálnych umelcov, ktorí sa rozhodli, či skôr trúfli si, vyskúšať novú, lákavú a na prvý pohľad jednoduchú platformu svojej novej sebarealizácie. Po vlastnej „hospúdke“ zatúžil snáď každí z nich, málokto však našiel odvahu sa do toho pustiť a iba mizivé % z tých odvážnych, nakoniec uspelo a svoju prevádzku manažuje dodnes...
Netuším dnes, „léta páně 2013“, kedy píšem tieto riadky, ktorú skupinu svojich predchodcov rozšírim práve ja, ale verím, že aj za pomoci vás, našich potenciálnych hostí, ktorí práve zabíjate čas čítaním mojich riadkov, sa nám predsa len podarí presadiť sa a uspieť :)
Celá sága „od Crngáča ku hoteliérovi“ alebo inak povedané „Sucsess story of VILLA IVICA“, začala pomerne nevinne, v jedno upršané januárové ráno r. 2008. Pri hlavnej ceste som našiel pohodenú, rozbitú, ale na prvý pohľad repasovateľnú sveteľnú reklamnú tabuľu, dokonca ešte v pôvodných farbách OMV. Za reptania manželky som otočil auto a vrátil sa po ňu. Ignorujúc jej tehotenské poznámky plynúce z rannej nevoľnosti, som milý reklamný neón naložil do kufra a okamžite začal húťať čo s ním...
Takto nejako nenápadne vyzerali prvopočiatky nášho komorného, rodinného hotelíka. Prvý, skúšobný apartmán sme spustili ešte v lete toho roka a keďže dopyt bol, najmä vďaka efektívnemu internetového marketingu, od začiatku väčší ako ponuka, veľmi rýchlo sme prebudovávali pôvodné priestory a zároveň dostavovali nové. Evolučne sme rástli popri záujme klientov, z ktorých mnohí sa stali našimi tradičnými hosťami a priateľmi zároveň... Mikro-evolúcia nášho vývoja vyvrcholila, po sprevádzkovaní najskôr 6-tich, potom ďalších 6-tich vysoko komfortných štúdií a apartmánov a to práve dostavbou vlastnej kaviarne s lobby barom. Už onedlho, v máji 2013 sme postúpili o pomyselný krôčik ďalej, spustením našej originálnej reštaurácie VILLA IVICA. Verím, že tiež sympaticky útulnej, príjemnej a rodinnej...
Juraj Lím
